Bratislava
27. apríla (TASR) - Dušan Hanák je autorom výnimočných dokumentárnych a
hraných filmov s osobitou autentickou výpoveďou, v ktorých prepájal
experimentovanie s civilnosťou. Keďže jeho diela nespĺňali ideové
kritériá vtedajšieho socialistického umenia, neraz boli pre verejnosť na
dlhšiu dobu zakázané. Napriek tomu sa filmy významného umelca napokon
dočkali uznania nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Jeden z najvýraznejších filmových tvorcov slovenskej kinematografie 20.
storočia, režisér a scenárista Dušan Hanák sa vo štvrtok 27. apríla
dožíva 85 rokov.
Dušan Hanák sa narodil 27. apríla 1938 v Bratislave. V rokoch 1960 –
1965 študoval réžiu na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických
umení (FAMU) v Prahe. Ako režisér a scenárista pôsobil v rokoch 1964 –
1991 v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave. Už počas vysokoškolských
štúdií nakrútil krátke snímky ako napríklad Alcron (1963), 6 otázek pro
Jana Wericha (1963) alebo Učenie (1965).
Do profesionálneho filmového sveta vstúpil ako nádejný dokumentarista. V
diele Prišiel k nám Old Shatterhand (1966) s ľahkosťou, humorom a
iróniou zachytil život v socialistickom Československu v 60. rokoch
minulého storočia. V krátkometrážnom filme Omša (1967) zaznamenal
bohoslužbu v Spišskej Sobote s autentickými liturgickými textami a
spevmi.
V roku 1969 Dušan Hanák debutoval celovečerným filmom 322, v ktorom
hlavný hrdina v spojitosti s vlastnou vážnou diagnózou prehodnocuje svoj
doterajší život a hodnoty. Psychologická dráma napriek komunistickej
cenzúre v Československu získala Veľkú cenu na Medzinárodnom filmovom
festivale (MFF) v Mannheime. Vo filme okrem viacerých nehercov
účinkovali aj poprední českí a slovenskí herci Václav Lohniský, Josef
Abrhám, Miroslav Macháček, František Zvarík či poľská herečka Lucyna
Winnicka.
Veľký úspech režisér zaznamenal aj dokumentom Obrazy starého sveta
(1972), ktorý patrí medzi najvýznamnejšie filmy slovenskej
kinematografie. Uznania sa však dočkal až po rokoch, pretože kvôli
ideovým a estetickým kritériám bol na istú dobu zaradený k tzv.
trezorovým dielam. Snímka o starých, životnou múdrosťou obdarených
dedinčanoch žijúcich mimo modernej civilizácie bola nominovaná na Oscara
v kategórii dokumentárny film (1991). Získala tiež niekoľko
zahraničných festivalových ocenení i Cenu Asociácie filmových kritikov v
Los Angeles (1990).
Priazeň laickej i odbornej verejnosti vzbudil filmový tvorca tiež
poetickou tragikomédiou Ružové sny (1976), ktorá je príbehom lásky medzi
dedinským poštárom a krásnou rómskou dievčinou. V hlavných úlohách sa
predstavili Juraj Nvota a Iva Bittová.
V roku 1980 nakrútil Dušan Hanák romantickú drámu Ja milujem, ty
miluješ. Film sa však dostal do distribúcie až v novembri 1988. O rok
neskôr získala táto snímka ocenenie Strieborný medveď za najlepšiu réžiu
na MFF v Berlíne a v Štrasburgu zase Hlavnú cenu a Cenu FIPRESCI.
Psychologickú sondu do vnútra mladých žien predstavujú drámy Tichá
radosť (1985) a Súkromné životy (1990), ktoré sa tiež dočkali viacerých
ocenení. Medzinárodne úspešná bola aj dokumentárna snímka o vzťahu
občana a totalitnej moci s názvom Papierové hlavy (1995).
Z mnohých prestížnych ocenení, ktoré režisér získal doma i v zahraničí
možno spomenúť Cenu za vynikajúci výkon vo filmovom umení, ktorú
Dušanovi Hanákovi udelili v roku 1991 na prehliadke filmov v americkom
Denveri. V roku 2004 si talentovaný tvorca prevzal štátne vyznamenanie
Pribinov kríž I. triedy "za mimoriadne významné zásluhy o kultúrny
rozvoj Slovenskej republiky". O dva roky neskôr putovala do jeho rúk
Cena za celoživotné dielo (Award to the Career) na MFF umeleckých filmov
v Bergame. Taktiež si odniesol Cenu Stredoeurópskej iniciatívy za
celoživotné dielo na filmovom festivale v Terste (2011). V roku 2014
získal Cenu za výnimočný prínos svetovej kinematografii na MFF v Sofii
a tiež národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej
kinematografii.
Uznávaný filmový tvorca v minulosti pôsobil ako pedagóg na Filmovej a
televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave a
podstatným spôsobom ovplyvnil nastupujúcu generáciu režisérov a
režisérok. V roku 2021 sa stal Dušan Hanák laureátom ocenenia Igric za
celoživotný prínos slovenskej kinematografii. Na jeseň minulého roka si
na 26. medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava prevzal
ocenenie za celoživotný prínos kinematografii.